Človek sa vzdeláva kvôli sebe. Zvyšuje svoju gramotnosť, stáva sa nezávislým, naozaj je sám sebou.
„Ľudia by nemali byť obmedzení doterajším vzdelaním. Zvyknem hovoriť – práca a cestovanie je ešte pred vami, môžu prísť nové vyhliadky, noví ľudia, nové príležitosti. Nedajte sa zatlačiť do kúta!“ hovorí Denisa Fedáková, riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied.
Oblasťami jej vedeckého záujmu sú sociálna psychológia, prieskum Európska sociálna sonda (European Social Survey) a tiež pracovná psychológia, najmä problematika zlaďovania práce a osobného života. Na základe vlastných skúseností a výskumných zistení Denisa Fedáková uvádza: „Práca a rodina sú prepojené, pohoda, pokoj a spokojnosť v rodine sa premietajú v práci a komunikácia v práci je zasa pozitívna pre život v rodine.“
V EÚ neštudujú len mladí
Denisa Fedáková sa v rámci riešenia projektu Horizont 2020 ENLIVEN venuje aj celoživotnému vzdelávaniu, čo je na Slovensku nedostatočne rozvinutá oblasť, najmä v porovnaní s inými krajinami Európskej únie. Tam je samozrejmé, že aj človek v zrelom veku naďalej zvyšuje svoju kvalifikáciu a pracuje na zdokonaľovaní svojich zručností, vedomostí i schopností. „Je prirodzené, že v EÚ nastupujú napríklad študenti na vysoké školy vo vyššom veku. Pokojne tam môžete stretnúť doktorandov vo veku nad 40 rokov. U nás sa vzdelávanie dospelých málokedy chápe ako celoživotné,“ uvádza Denisa Fedáková.
Neupadnime do stereotypu
S akými prekážkami a bariérami sa najčastejšie stretáva? Často je počuť argument: „Na to som už pristarý/á.“ Prípadne „ďalšie vzdelávanie už nie je potrebné“ alebo „nechce sa mi“.
Ľudia podľa Denisy Fedákovej neraz vyštudujú školu len kvôli očakávaniam okolia či iným vonkajším faktorom, no chýba im vzťah k vzdelaniu samotnému. Neuvedomujú si hodnotu, ktorú im vzdelanie poskytuje – že im napríklad otvára cestu ďalej, k lepšiemu uplatneniu sa na trhu práce, k využitiu svojich schopností a pod. Zapadnú do životného stereotypu, ktorý sa im nechce meniť. K slovu sa dostávajú lenivosť, pohodlnosť. A napokon chýbajú impulzy z okolia či dostatočná motivácia.
Peniaze nerozhodujú
Aj keď si to mnohí myslia, pri ďalšom vzdelávaní v dospelom veku nerozhodujú len finančné faktory. Nejde o nákladnú záležitosť a prostriedky na štúdium sa nepochybne nájdu. „Na základe rozhovorov napríklad v IT firmách môžem potvrdiť, že ak zamestnanec prejaví o ďalšie vzdelávanie záujem, zamestnávateľ nájde spôsob, ako mu na to prispieť,“ tvrdí vedecká pracovníčka Denisa Fedáková.
Silnejšia motivácia vzdelávať sa je v akademickom prostredí. Tu sa častejšie objavuje aj vnútorná potreba a túžba po vzdelaní, posúvanie hraníc svojich schopností – absolventi si uvedomujú, že pri vyššej kvalifikácii získavajú výhodu na pracovnom trhu, rastie ich hodnota a rozširujú sa kariérne príležitosti.
Vzdelávanie podporuje nezávislosť
Na otázku, či presviedčať o potrebe vzdelávania skôr zamestnancov alebo zamestnávateľov, odpovedá Denisa Fedáková, že obe skupiny – a možno ako prvých zamestnávateľov, aby „svojim ľuďom“ dali možnosť vzdelávať sa, pretože je to forma investície, ktorá sa nepochybne vráti. A ako motivovať zamestnancov? Napríklad argumentom, že vek nad 40 rokov nie je vôbec žiadnym obmedzením. A že okrem pracovného uplatnenia upevňuje vzdelanie v zrelom veku aj nezávislosť človeka.
„Vyššie vzdelanie znamená aj schopnosť nenaletieť, byť si istý, nedať sa oklamať – je to zvyšovanie gramotnosti v každom smere. Človek posilňuje svoju nezávislosť a možnosť byť sám sebe pánom,“ tvrdí Denisa Fedáková, riaditeľka Centra spoločenských a psychologických vied SAV. A čo je podľa nej najdôležitejšie? Nachádzať motiváciu na vzdelávanie sa počas celého života.
Akreditované vzdelávacie programy
